Môj komentár

Prečo sankcie voči Rusku nefungujú: Poučenie z Kuby a Severnej Kórey

Ekonomické sankcie voči Rusku začali už v roku 2014 po anexii Krymu, kedy sa Západ rozhodol zasiahnuť voči agresívnym krokom Kremlu. Cieľom sankcií bolo izolovať Rusko od svetových finančných trhov a zasiahnuť jeho ekonomiku, aby sa Putinov režim vzdal svojich vojenských ambícií. Po invázii na Ukrajinu 24. februára 2022 sa sankcie ešte sprísnili a pridali sa nové obmedzenia na export technológií, energie a ďalších kľúčových odvetví. Mnohí verili, že takýto tlak prinúti Putina zmeniť kurz, avšak po viac ako roku a pol je jasné, že to nie je také jednoduché.

Sankcie na Kubu: Dlhá história, obmedzené výsledky

Kuba je výnimočným príkladom toho, ako sankcie môžu mať opačný efekt. Po prevzatí moci Fidelem Castrom v roku 1959 uvalili Spojené štáty na Kubu ekonomické sankcie, ktorých cieľom bolo zničiť komunistický režim. Tieto sankcie sa premietli do značných obmedzení obchodu, investícií a prístupu k technológiám. Následkom toho sa ostrov ocitol v izolácii, pričom hospodárske ťažkosti vrcholili v 90. rokoch po rozpade Sovietského zväzu.

Dopady sankcií na Kubu boli devastujúce. Ekonomika sa ocitla v kríze, obyvatelia čelili nedostatku základných potravín, liekov a palív. Vláda vytvorila naratív o „imperialistickej agresii,“ ktorý pomohol udržať režim pri moci. Obyvatelia boli vedení k tomu, aby vnímali ťažkosti ako dôkaz svojej odvahy a odolnosti voči vonkajším hrozbám. Namiesto toho, aby sankcie zvrhli Castrovu vládu, stali sa súčasťou jej prežitia.

KĽDR: Príklad absolútnej izolácie a hľadania zdrojov za každú cenu

Severná Kórea predstavuje ešte extrémnejší prípad hospodárskej izolácie. Krajina už celé desaťročia čelí tvrdým medzinárodným sankciám, ktoré obmedzujú prístup k základným potrebám a technológiam. Hospodárstvo KĽDR je takmer úplne odrezané od sveta, čo viedlo k hlbokému nedostatku potravín a liekov. Napriek týmto ťažkostiam sa režim Kimovcov stále drží moci.

Ako je možné, že krajina prežíva aj napriek masívnej izolácii? KĽDR sa angažuje v rôznych nelegálnych aktivitách, aby si zabezpečila financie. Jedným z hlavných zdrojov príjmov sú kybernetické útoky. Severokórejské hackerské skupiny sú zodpovedné za množstvo významných útokov na banky a kryptoburzy, kde kradnú peniaze a získavajú prostriedky na financovanie režimu. Okrem toho sa KĽDR zapája do vydierania a predaja drog, ako aj do falšovania peňazí.

Paradoxne, sankcie, ktoré mali KĽDR izolovať a prinútiť ju zmeniť kurz, ju viedli k tomu, aby sa stala jednou z najaktívnejších krajín v kybernetickom priestore. Režim využíva sankcie ako súčasť propagandy, aby zjednotil obyvateľstvo proti „západným nepriateľom“ a ospravedlnil svoje vojenské ambície.

Záver: História sa opakuje

Ak sa zamyslíme nad Kubo a KĽDR, je jasné, že sankcie voči Rusku môžu mať podobný efekt. Namiesto toho, aby zasiahli režim a viedli k jeho pádu, môžu posilniť jeho moc a kontrolu nad obyvateľstvom. Sankcie sú síce dôležitým nástrojom medzinárodného spoločenstva, no samy osebe nemôžu vyriešiť problém agresívnych režimov. Bez širšej stratégie, ktorá zahŕňa diplomatické riešenia a podporu opozičných síl, riskujeme, že sankcie sa minú účinkom a vytvoria podmienky, v ktorých sa režimy ešte viac upevnia.

Na záver je vhodné zamerať sa na hľadanie účinnejších opatrení ako sankcie, ktoré by skutočne zasiahli do fungovania týchto režimov a pomohli prežiť obyvateľstvu, ktoré trpí následkami politických rozhodnutí. Je dôležité zamyslieť sa nad tým, ako možno podporiť demokratické procesy a posilniť občiansku spoločnosť v týchto krajinách, aby sme dosiahli dlhodobé zmeny, ktoré by skutočne viedli k lepšiemu životu pre ľudí a stabilite v regiónoch.

Náklady sankcií na Slovensko

Sankcie voči Rusku majú významný dopad na slovenskú ekonomiku. Podľa niektorých odhadov sú náklady pre Slovensko spojené so sankciami voči Rusku a energetickou krízou spôsobenou vojnou na Ukrajine odhadované na miliardy eur. Napríklad, náklady na energetické dodávky a infláciu v dôsledku obmedzení obchodovania a dodávateľských reťazcov sa odhadujú na približne 3-4 miliardy eur ročne. Je dôležité, aby sa Slovensko aj ďalšie krajiny EÚ zamysleli nad tým, ako minimalizovať dopady týchto sankcií na svojich občanov a ekonomiku a hľadali alternatívne cesty, ako sa postaviť proti agresívnym režimom. Podotýkam že je to moja malá skromná úvaha , nie som podporovateľ žiadneho neslobodného režimu typu Rusko .

Zatiaľ je lepšie mať neučinne sankcie ako ozbrojený konflikt.